Vážení rodičia,
dostali sa k nám informácie, ktoré nie sú pravdivé!
Naše elokované pracovisko na Štiavničke
s a n e r u š í !!!!!!
V školskom roku 2016/2017 sa otvára prvý ročník, zápis sa uskutoční 2. 4. 2016.
Mgr. Gabriela Bradová, PhD.
riaditeľka školy
Dňa 14. 3. 2016 sme sa so žiakmi 1. stupňa vybrali do ŠTÁTNEJ OPERY na baletnú rozprávku FERDO MRAVEC. Rozprávka mala pútavý dej a zaujala nás natoľko, že sme si sľúbili, že si takýto výlet urobíme znova. Súčasťou výletu bola prehliadka mesta Banská Bystrica. Žiaci spoznávali krásy Banskej Bystrice a oboznámili sa s jej históriou.
Dňa 23.3.20016 sa v ZŠ Moskovskej konalo regionálne kolo Hviezdoslavovho Kubína. Našu školu reprezentovali dve žiačky: v I. kategórii Bianka Cipciarová (II.B) v próze a v II. kategórii Zuzuna Sviančiaková (V.A) v próze. Dievčatá to naozaj nemali ľahké. V toto predveľkonočné obdobie si spestrili dopoludnie umeleckým zážitkom.No aj napriek tomu sa zmobilizovali všetky svoje sily a podali najlepšie výkony. Bianka Cipciarová sa umiestnila na krásnom 3. mieste. Je to veľký úspech nakoľko je len druháčka.
Gratulujeme!!!!!
Hneď, ako som dostala ponuku na výlet do Londýna, začala som o tom veľmi premýšľať. Zdalo sa mi celkom prirodzené, že chcem vidieť a spoznať ďalší kút našej zeme. Riskla som to a opýtala som sa doma rodičov, čo na tento výlet povedia. Bola som dosť prekvapená, keď som počula, čo mi mamina odpovedala:
„Skúsiť to môžeš. Potom sama uvidíš, či budeš ešte niekde cestovať alebo nie.“ Touto odpoveďou ma dosť šokovala. Bola som si takmer istá, že z výletu nebude nič. No práve naopak. Ocino súhlasil tiež. Tešila som sa. Z našej triedy sme sa nakoniec prihlásili dve.
Dni utekali a prišiel ten deň, ktorý sme tak dlho očakávali. Ešte večer predtým som si pobalila oblečenie do cestovnej tašky a nezabudla som ani na kufor plný ostatných vecí. V stredu 4. 11. sme sa všetci účastníci výletu stretli pri obecnom úrade v Podbrezovej, z kade sa mala začať naša cesta. Ja som ráno dorazila ako tretia. Rozlúčila som sa s rodičmi a čakala som na ostatných výletníkov. Keď sme boli všetci, prišiel po nás veľký sivý autobus, v ktorom už sedeli žiaci deviateho, ôsmeho a siedmeho ročníka zo základnej školy z Mazorníka. Sadali sme si podľa zasadacieho poriadku tak, aby si každý z nás našiel vhodné miesto. Začala sa naša cesta.
Pán sprievodca nám pustil film na malej obrazovke v našom autobuse. Kráľovná Viktória, ktorá si mala vybrať z troch princov jedného za manžela. Priznám sa, že koniec filmu som prespala. Aj keď v autobuse sa zďaleka dobre nespí, museli sme, pretože ráno o šiestej sme mali byť v Londýne. A tak to aj bolo. Prešli sme cez Rakúsko, Nemecko, Holandsko a Belgicko do Francúzska. Prišli sme k tunelu, cez ktorý sme mali prejsť z Francúzska do Anglicka. O štvrtej ráno nás sprievodca zobudil, aby sme mohli vidieť tunel, ktorým sme sa prepravili na druhú stranu.
„Kto bol celú cestu dobrý, uvidí cez okienko chobotničky, rybky a ďalšie vodné tvory,“ robil si srandu sprievodca. Pán šofér vošiel do vlaku, ktorý išiel cez tunel. Všetci sme vyšli do vlaku, v ktorom bol autobus. Konečne kúsok vzduchu, pomyslela som si keď som sa dostala von do vlaku. Rozospatí sme sa tmolili po vlaku a sledovali „rybičky a chobotničky“. Celkom rýchlo sme sa dopravili na druhú stranu.
„Konečne sme na Anglickej pôde,“ oznámil nám pán sprievodca. Všetci sme venovali veľký potlesk pánom šoférom, Anglicku a samozrejme nám. Bola som rada, že sme konečne dorazili. Lenže, či sme spali dlho, či krátko, je ráno a my ideme cestovať ďalej do mesta. Do Londýna. Máme pred sebou ešte aspoň pol hodiny cesty.
„Vitajte v Londýne,“ povedal natešene pán sprievodca. Konečne sme tam dorazili. Bola som rada. Všetci sme boli unavení. Chcelo sa nám ešte spať a oddychovať. Na to nebol čas. Z autobusu sme vystúpili asi o desať minút. Dopravili sme sa ku rieke, ktorej meno je Temža. Prechádzalo tadiaľ veľa ľudí a my sme ledva prekladali nohami. Na opačnej strane, rovno oproti nás bolo Londýnske oko. Je to strašne veľký kolotoč, ktorý ide dosť pomaly na to, aby ľudia, ktorí tam sú, mali dokonalý výhľad. Presunuli sme sa k Big Benu. Je to vysoká veža, na ktorej sú hodiny s londýnskym časom. Mnoho Angličanov si podľa nich nadstavuje aj tie svoje. No nie len oni, aj všelijakí turisti, ktorí cestujú do Londýna, aby si mohli obzrieť pamiatky. My sme tu tiež pre to. Je to tu naozaj pekné. Dosť veľkou rýchlosťou sme sa presúvali po meste a obdivovali pamiatky a zaujímavosti Londýna. Večer, keď sme mali rozchod po meste a mali sme sa stretnúť na Trafalgarskom námestí, kde sa začali diať pre mňa čudné veci. Muži a ženy mali na hlavách masky, vykrikovali po ostatných ľuďoch, mávali rôznymi zástavami a naháňali mi strach. Všade boli policajti a rozdávali nám mapy Londýna, na ktorých bola vyznačená trasa ľudí v maskách. Zistili sme, že tí ľudia proti niečomu protestujú. No proti čomu, to som ja nevedela. Mala som strach zostať tam, chcela som byť čo najrýchlejšie v hoteli. Policajti uzavreli cesty a tak ani náš autobus nemohol prísť na miesto dohody. Keď sme všetci výletníci boli pokope, vybrali sme sa po chodníku k autobusu. No zistili sme, že tade sa nám nebude dať prejsť, práve pre tých protestantov. Museli sme obísť cestu a vydať sa druhou. Náš autobus nás čakal pod Londýnskym okom. Pokojne sme všetci nastúpili a dosť dlho sme sa viezli do hotela. Po ceste som vraj zaspala, no ja si to nepamätám. Asi to bude pravda. Vytiahli sme si kufre a tašky a ubytovali sme sa. Izba bola o dosť iná ako som si nie len ja, ale aj ostatní, predstavovala. Umyli sme sa, zavolala som domov a išli sme spať. No prv, než sme zaspali, nadstavili sme si budík na pol siedmu ráno.
Som hore, skôr ako zazvoní budík. Pozriem na hodiny, je 6:16. Na Slovensku je 7:16. O hodinu viac a preto mi spolužiačka vyvoláva teraz. Doma sa začína škola a my tu ešte spíme. No ja nie. Chcem zavolať mamine a ocinovi a preto zobudím spolubývajúcu skôr. Vypnem budík skôr než by sa stihol spustiť a už telefonujem domov. Prezlečieme sa a umyjeme. Raňajky sú o chvíľu.
Ani raňajky nie sú to, čo doma. No môžeme byť radi, že sme mali aspoň to. Keď sme sa najedli, nastúpili sme do autobusu a išli sme sa pozrieť na Buckinghamský palác, kde býva kráľovná Alžbeta. Je to vážne krásny palác. Keď sme prišli, bolo tam strašne veľa ľudí a dosť veľká tlačenica. Pred palácom boli policajti, kráľovská stráž a plno ľudí. Tri vyblýskané drahé autá, ktoré by si prial asi každý človek, bolo počuť už z ďaleka. Ženy v autách boli ako modelky a držali zástavy. Keď som si ich chcela odfotiť, práve vyštartovali a na autách odišli preč. Mysleli sme si, že kráľovná sa niekam chystá, keď je tam toľko stráží a policajtov ale nič z toho sa nedialo.
Keď sme sa presúvali autobusom po londýnskych cestách, prišlo mi zle. A trvalo to celý deň. Dokonca aj večer, keď sme išli do múzea voskových figurín. Bol to super zážitok. Na to, že mi bolo na odpadnutie a bola som bledá ako stena, strašne sa mi to páčilo. Bolo to super. Odfotila som sa s Britney Spears a s Michaelom Jacksonom. Potom sme sa presunuli ku Londýnskemu oku. Aj to bolo super, keď sme boli na najvyššom bode kolotoča, videli sme skoro celý Londýn. Keď some sa vrátili do hotela dala som si tabletku proti bolesti hlavy a zaspala som. Ráno nás čakal posledný výlet na veľký most s názvom Tower Bridge. Aj to bolo super, až na to počasie. Pršalo celý deň. Po tomto výlete sme sa nasáčkovali do autobusu a začala sa naša cesta domov.
Konečne domov. Už som sa strašne tešila. Neskoro večer sme už boli za tunelom. Vo Francúzsku nám pustili film od Agathy Christie Poirota. Tiež ma nijako nebavil. Ak sa mám priznať, nemám veľmi rada toho herca. Nepozerala som. Pustila som si hudbu a cez slúchatká som počúvala. Po filme som vypla mobil a zaspala som. Zobudila som sa o pol štvrtej ráno, stále sme išli. Ani som nevedela kde sme. Znovu som si zapla mobil a začala som počúvať hudbu. Do šiestej ráno som len tak sedela a ráno o pol siedmej, keď sa všetci ostatní zobudili, mne sa začalo driemať. No ale nemohla som spať, keď boli všetci ostatní hore. Práve sme mierili do mesta Linz v Rakúsku.
Keď som zbadala Bratislavský hrad bola som strašne šťastná. Konečne doma. Konečne na Slovensku. Hneď som písala esemesku domov. Keď sme boli v Banskej Bystrici nemohla som sa dočkať kedy konečne budem doma. „Ocino a brat budú mať meniny a tak je doma predčasná vinšovačka,“ povedala som spolužiačke. Ja som vystúpila v Lopeji. Volala som ocinovi nech po mňa príde. Keď som doma vystúpila, bola som strašne šťastná. Konečne som bola doma. Priznám sa, že „všade dobre doma najlepšie“ platí. Páčilo sa mi, a ak by som mala ešte niekedy do Anglicka ísť, tak len lietadlom. Skúsiť treba všetko. Výlet bol super, ale doma je doma.
Anna Krnáčová, IX. A
Pár fotiek z výletu.
Je to jeden z najarchaickejších zvykov, ktorý sa zachoval do dnešných čias. Koná sa koncom zimy a vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé lúče slnka.
Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období.
Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k potoku. Pri brehu ju vyzliekli, zapálili a hodili do vôd rozmŕzajúcej rieky.
Najčastejším termínom vynášania Moreny je Smrtná nedeľa (pôstna nedeľa dva týždne pred Veľkou nocou).
Aj na našej škole po prvýkrát žiaci III.B a V.A spoločne s pani učiteľkami Mgr. Medveďovou, Mgr. Turisovou, Bc. Nagyovou vyniesli Morenu dňa 22.3.2016. Deti mali neskutočný zážitok a teraz už môžeme len očakávať teplučké dni.
V dňoch 22. – 26. februára sme sa zúčastnili lyžiarskeho kurzu v SKI centre Tatranská Lomnica. Kto by to bol povedal, že sa raz pôjdeme lyžovať do Vysokých Tatier? Veľmi sme sa na to tešili. V pondelok 22. februára sme si v skorých ranných hodinách naložili výbavu na tento zájazd do autobusu a išli sme do Tatier. Plne naložený autobus vyšiel hore Čertovicou ako drak. Na ceste do Lomnice to nebolo až také zaujímavé. Ale ako náhle sme sa dostali do rozlohovo najväčšieho mesta Vysoké Tatry, padla nám všetkým sánka. Tie úžasné pohoria zasypané snehom. Proste úžas.
Ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa v cieli. Tatranská Lomnica. Tam bolo naše stredisko. Rýchlo sme všetci vyskočili z autobusu a počkali na inštrukcie. Potom sme si obuli lyže, nasadili prilby a hor sa na lanovku. V strede svahu sme učiteľom predviedli naše schopnosti a podľa toho nás roztriedili do skupín. A skupina - dobrí lyžiari, B skupina - menej dobrí lyžiari a C skupina - nelyžiari. Lyžovačka bolo spočiatku super, až kým sa nám nezačali robiť „bubny.“
Po lyžovačke sme autobusom išli do Starej Lesnej. Chvíľka od Lomnice. Asi tak 3,5 kilometra. Tam nás učitelia roztriedili na izby a išli sme dnu. Umyli sme sa, vybalili a navečerali. Večer sme všetci išli do spoločenskej miestnosti, aby sme sa porozprávali, zahrali sa spoločenské hry a trochu viac sa spoznali. Potom sme sa mohli zabávať aj v herni, v kreslách pri bare a na izbách. 21:00 sme mali večierku.
Takto to pokračovalo skoro každý deň, len s tým rozdielom, že sme lyžovali dvojfázovo. Doobeda a poobede. V stredu sme lyžovali na Štrbskom plese. Od Starej Lesnej je to približne 30 kilometrov. Veľmi sa nám tam páčilo a preto sme tam zavítali aj v piatok. Bol tam perfektný sneh, svah a skoky. Niektorí žiaci si lyžiarsky spríjemnili aj návštevou Wellness a výstupom na Lomnický štít. Vo štvrtok večer sme uzavreli pobyt diskotékou. Skvelo sme sa zabavili, zaspievali si a zatancovali. Po piatkovom lyžovaní sme sa už zbalený vybrali domov.
Lyžiarsky sa nám veľmi páčil, dal nám množstvo nezabudnuteľných zážitkov a spomienok. A verím tomu, že by sa tam každý jeden z nás s radosťou vrátil.
Hugo Záhradníček, IX. B
Pozrite si aj fotky z lyžiarskeho.
Úspešní riešitelia školského kola sa tento týždeň zúčastnili riešenia úloh v okresnom kole matematickej súťaže - Pytagoriáda – kategória P3 P4.
Z našej školy sa tejto súťaže zúčastnili: Emma Pružinová -III.B, Milan Paučík- III.B, Lucia Plavúchová- IV. A, Alexandra Gajdošíková - IV.A, Tomáš Gibala -IV.A. Úspešnými riešiteľmi sú: Lucia Plavúchová, Alexandra Gajdošíková, Tomáš Gibala.
Tešíme sa, z dobrých výsledkov našich žiakov a gratulujeme im.
Dňa 24. 2. 2016 sa v Brezne konalo okresné kolo- Hviezdoslavov Kubín. Aj z našej školy nás reprezentovali žiačky: v prvej kategórii v poézii Alexandra Gajdošíková (IV. A), v próze Bianka Cipciarová (II. B), v druhej kategórii Zuzana Svinčiaková (V. A). Do regionálneho kola, ktoré sa bude konať v Banskej Bystrici postúpili Bianka Cipciarová a Zuzana Svinčiaková.
Dievčatá, držíme Vám palce!!!!
Dňa 17. 2. 2016 sa na našej škole uskutočnil Deň otvorených dverí pre budúcich prváčikov. Hneď pri vstupe ich privítala Červená čiapočka a poľovník. Detičky si mohli pozrieť našu novú krásnu telocvičňu, potom išli do tried, kde na nich čakali pani učiteľky,ktoré im ukázali veľa zaujímavých vecí, ktoré si mohli aj vyskúšať. Na konci si mohli pochutnať na dobrých koláčikoch.
Dúfame, že sa všetkým v našej škole páčilo a cítili sa dobre. Už teraz sa tešíme na budúcich prváčikov!
Dňa 9. 2. 2016 sa naša škola zapojila do súťaže: Najkreatívnejší deň bezpečného internetu 2016. Prípravy sa podujali žiaci siedmeho ročníka s p.uč. Hlásnikovou, spolu s piatakmi a ôsmakmi s p.uč. Čiamporovou. Pripravili pekný a poučný deň všetkým žiakom v Podbrezovej. Zhrnutím tohoto dňa je prezentácia v PowerPoint-e.
Základná škola, Podbrezová, Kolkáreň 7/12, 976 81 Podbrezová vyhlasuje výberové konanie na ubytovanie pre 5-dňovú (4 noci) školu v prírode s týmito podmienkami:
Cenové návrhy na ŠVP zasieľať na zspodbrezova@gmail.com
Dňa 12. 2. 2016 naši deviataci ukončil takmer dvojmesačné vynaložené úsilie venčekovým plesom. Celým plesom sa niesla výborná atmosféra, a ja len dúfam, že v nich to zanechá nezabudnuteľné zážitky a dojmy.
No a samozrejme, že im to už nikto nikdy nezoberie. Len ta ďalej!
Keď do nových tried prvý krát sme prišli,
Oči - tie nám šťastím blysli.
Triedy už sú nové, krásne,
Od začiatku to bolo jasné.
Učiť sa v nich bude dobre,
Správanie bude skoro dobré.
Posnažíme sa aj zlepšiť známky,
Dobre nám to pôjde v nových triedach krásnych.
Vymaľované triedy a podlaha nová,
Teraz je krásna, predtým horšia bola.
Konečne v triedach nebude tma,
V dobrom svetle aj učenie bude hra.
V triedach budeme sa cítiť príjemne a šťastne,
Akoby nie! Veď sú krásne!
Dňa 27. januára 2016 sme so žiakmi prvého stupňa mali školské kolo Hviezdoslavovho Kubína (pozri fotoalbum). Žiaci mali fantastické výkony.
Na prvých troch miestach v PRÓZE sa umiestnili:
1. miesto - Bianka Cipciarová
2. miesto - Jakub Jariabka
3. miesto - Lucia Suchá
Na prvých troch miestach v POÉZII sa umiestnili:
1. miesto Alexandra Gajdošíkov
2. miesto Michaela Kánov
3. miesto Rebeca Šaurová
Úspešným žiačkam našej školy gratulujeme. V OKRESNOM KOLE našu školu budú reprezentovať tieto žiačky: Bianka Cipciarová v PRÓZE a Alexandra Gajdošíková v POÉZII.
VŠETCI VÁM BUDEME DRŽAŤ PALCE.
Základná škola, Podbrezová, Kolkáreň 7/12, 976 81 Podbrezová vyhlasuje výberové konanie na ubytovanie pre 5 – dňový (4 noci) lyžiarsky výcvik s týmito podmienkami:
Cenové návrhy na LVK zasieľať na zspodbrezova@gmail.com
Dňa 22. decembra sme prežili krásne vianočné predpoludnie. Žiaci sa tešili z tvorivých dielní, na ktorých si vyskúšali zdobenie medovníkov, robenie kloáčikov, opekancov a vyrobiť si vianočný obrázok. Okrem toho sa dozvedeli ako sa pečú vianočné oblátky, varí vianočný punč a ako si môžeme vyrobiť jednoduchú vianočnú ozdobu. Chceli by sme poďakovať p. Dvorskej, p.Trebuloevej, p. Ciglanovej, p. Šaurovej, p. uč. Krčovej, p. uč. Turisovej, p.vych. Nagyovej, p. Cevárovej a mnohým ďalším za ochotu a pomoc pri príprave a realizácii tvorivých dilení.
Každá trieda mala vianočné posedenie spríjemnené koláčmi, koledami a príjemnou vianočnou atmosférou. Vychutnajte si ju aj vy prostredníctvom fotoalbumu.